Skočky, druhé vydanie

Mala som kde tu v hriadkach ešte reďkovky, ktoré kvitli. Nechávala som ich totiž vysemeniť.

Všetky skočky sedeli posledné dva týždne prevažne na nich a na rukole, ktorej síce máme nekonečne, ale úplne som ju vzdala, je celá zožraná, dierkovaná, celá čierna od tých skákajúcich hajzlov.

Tie skoro 70 cm vykvitnuté reďkovky mi začali zavadzať, robili tieň a aj tie skákajúce potvory na nich mi začali vadiť. Tak som tie reďkovky v nedeľu ráno neuvážene vytrhala.

No a večer prídem do záhrady, pozerám na hriadky a nestačím sa diviť. Keďze skočky už nemohli byť na reďkovkách, tak sa všetky naraz z reďkoviek presunuli na kaleráb, kapustu a kučeravý kel.

 Kel a kapusta, ako je dobre známe, sa pestujú práve kvôli listom. Takže tam je to dosť podstatné, aby nejaké listy mali.

Rozhodla som sa brániť cesnakovým výluhom, všetky hlúbovité veci som ním postriekala. A skočky všetky odišli.

Len neviem, či to bolo tým okamžitým efektom z postriekania tekutinou, alebo odišli permanentne. Bola to totiž posledná vec, čo som robila, kým sme sa vybrali domov.

V štvrtok hneď pôjdem pozrieť, či ich to naozaj aspoň trochu obmedzilo, lebo ten kučeravý kel vyzeral predtým nádherne, a strašne by ma mrzelo, keby bol celý zožratý.

Kučeravý kel ráno:

Kučeravý kel večer: